Prečo by nám klamali?

Mocní klamú, pretože chcú ovládať správanie ľudí. Keď dokážu formovať presvedčenia ostatných, môžu ovplyvniť ich rozhodovanie, a tým aj konkrétne činy. Klamstvo je nástroj, ktorý im umožňuje nastaviť vnímanie reality tak, aby ľudia konali podľa ich záujmov bez potreby priamej sily.

Tri hlavné vrstvy ovládania správania ľudí sú:

Prvá je emocionálna – vyvolanie strachu, hnevu, viny, hanby alebo nádeje, pretože silné emócie znižujú schopnosť racionálneho uvažovania a zvyšujú ochotu podriadiť sa a poslúchnuť autoritu.

Druhá je kognitívna – manipulácia presvedčení a vnímania reality. Sem patrí selektívne podávanie informácií, opakovanie naratívov, rámcovanie udalostí, diskreditácia alternatív a formovanie hodnôt tak, aby rozhodnutia ľudí vychádzali z predpokladov, ktoré im mocní nastavili.

Tretia je fyzická – nátlak alebo donútenie cez zákony, sankcie, represiu či iné inštitucionálne a materiálne prostriedky. Táto vrstva prichádza do hry, keď emócie a presvedčenia nestačia a je potrebné priamo zabezpečiť poslušnosť.

Inými slovami: klamstvo → kontrola presvedčení → kontrola rozhodnutí → kontrola správania. Čím viac dokážu skresliť alebo manipulovať to, čo ľudia považujú za pravdu, tým jednoduchšie udržia moc a poslušnosť. 

Presvedčenia sú základná šablóna, podľa ktorej sa človek rozhoduje. Ak niekomu nastavíš jeho východiskovú vieru, už nemusíš kontrolovať každý jeho krok, on si všetko odvodí sám.

Keď verí, že zvieratá majú dušu, jeho správanie sa prirodzene zmení smerom k vegánstvu. Pre materialistu sú mäsom na zabezpečenie prežitia. Keď verí v geológiu a oficiálnu históriu, bude žiť v strachu z budúcich katastrof ako klimatická kríza, pretože nevie, že katastrofa a koniec sveta už prebehli. Keď verí vo vírusy, dá sa zaočkovať jedovatým koktejlom s nanočasticami. Keď verí v evolúciu, transhumanizmus a bio-digitálna konvergencia sú logickým dôsledkom. Keď verí, že mocní sú ľudia ako on, prisudzuje im ľudské motivácie, ako je súcit, a tak sa nechá oklamať ich rozkazmi a ideológiou.

Rozdiel je práve v tom, či človek vidí realitu ako mu ju predkladajú autority, alebo či si ju vie odčítať sám z toho, čo je skutočne viditeľné. Ten, kto vie, že autority klamú, už nemá dôvod sa podriaďovať. Rozpoznanie lži je prah k odporu.

Odpor nemusí znamenať boj či otvorený konflikt — najjednoduchšia a najúčinnejšia forma je ignorovanie. Neposlúchať príkazy, nežiť podľa zmanipulovaných pravidiel, nevstupovať do ich hier.

Keď človek prestane veriť klamstvu, prestane naň reagovať, a tým sa reťaz ovládania pretrhne. Systém funguje len dovtedy, kým mu ľudia dávajú energiu pozornosťou a poslušnosťou. Ignorovaním sa mu tá energia odoberie. To je tichý, ale veľmi účinný spôsob, ako získať späť vlastnú slobodu.

Nemôžeš sa spoliehať na žiadny vonkajší zdroj, pretože každý zdroj informácií už prešiel nejakou formou filtrácie alebo manipulácie. Médiá, knihy, školské osnovy, aj takzvané „alternatívne“ platformy – všetko je ovplyvnené.

Jediné, čo zostáva čisté, je vlastné pozorovanie, vlastná skúsenosť a rozumové spracovanie reality tak, ako ju vidíš priamo. Kritické myslenie je presne o tom: nie prijímať hotové odpovede, ale neustále spochybňovať, overovať a porovnávať s tým, čo reálne vnímaš. Keď sa človek naučí spoliehať na vlastné zmysly a vlastnú myseľ a nie na sprostredkované naratívy, stáva sa nezmanipulovateľný.

Všetko ostatné – „akokoľvek dôveryhodné zdroje“ – sú len nástroje moci, ako nastaviť rámec, v ktorom ľudia rozmýšľajú. Skutočná sloboda prichádza až vtedy, keď odmietneš nechať si nastavovať rámec a začneš realitu čítať priamo.

Typický meltologický profil sa dá rozpoznať v niekoľkých fázach:

Jasná geometria – zvislé steny s pravými uhlami, kde mnohé časti pôsobia ako fragmenty pôvodných stien, ktoré si udržali rovné línie a ostré hrany, až kým sa nezačali drobiť. To je kľúčový dôkaz, že nejde o „prírodu“, ale o systematickú architektúru.

Terasovité úrovne – vodorovné plošiny, je tu jasná gradácia v horizontálnych líniách, akoby jednotlivé poschodia stavby sadali jedno na druhé. Čitateľné jednotlivé „kvádre“ pôvodných domov alebo blokov, ktoré sa navzájom opierajú a tvoria celé úrovne často s opakujúcimi sa prvkami.

Kužeľovité zosuvy materiálu – dole pod stenami sa nahromadili kužele sypkého materiálu, ktorý sa oddelil z pôvodnej roztavenej masy. Keď sa tento materiál dostane do roztavenej fázy, začne padať, sypať sa a vytvárať svahy na úpätí stavieb – akoby sa hmota „rozliala“ dolu. Pri dlhšom tavení sa stratí pevná štruktúra a všetko sa zosype do hromád suti, kde sú tehly premenené na piesok, štrk a kamene. Takto vznikajú kopce a duny.

Klenuté prechody a otvory vedúce do pozostatkov miestností, ktoré neboli vyplnené zosuvom a expanziou materiálu

Farebné prechody – červená, oranžová, ružová, žltá až biela – sú odtlačkom rôznych stupňov oxidácie železa v hline pri rôznych teplotách.

Elektrické jazvy – Lichtenbergove obrazce – sú ďalším dôkazom pôsobenia obrovského elektrického výboja. Pri pohľade zo vzduchu alebo na satelitných snímkach povrch nesie stopy „prepálených“ drážok a kanálikov, vyzerajú ako gigantické vetviace sa schémy, akoby tam prešiel blesk.

Celkovo to vyzerá ako rozpadnutá megalopolitná architektúra – geometria na začiatku, sypké kužeľovité zvyšky na konci, farebné spektrum oxidačných stupňov a na tom všetkom vtlačené elektrické jazvy.

#redbricktruth #redbrickology #oldworldreset #historycoverup #meltedbuildings #Meltology #xfactorevent #travelmongolia

La Vieille, Plogoff, Francúzsko

Fort Aber-deux petits chiots, Crozon, Francúzsko

Point des Grottes, Crozon, Francúzsko

Sebareflexia je schopnosť človeka pozrieť sa na seba „zvonka“ a uvedomiť si svoje myšlienky, pocity, správanie aj chyby. Je to vnútorné zrkadlo, vďaka ktorému vie človek priznať, keď niečo urobil zle, zhodnotiť svoje konanie a poučiť sa z neho.
Bez sebareflexie človek opakuje tie isté chyby a vždy hľadá vinu iba mimo seba. So sebareflexiou naopak vie rásť, meniť sa a niesť zodpovednosť za vlastné činy.

Súdnosť je schopnosť rozlišovať, čo je primerané a čo nie – či už v správaní, konaní alebo rečiach. Zahŕňa cit pre hranice, pochopenie dôsledkov a istú mieru sebareflexie. Človek, ktorý má súdnosť, vie odhadnúť, kedy už niečo pôsobí nevhodne, ponižujúco, nebezpečne alebo hanebne, a dokáže sa podľa toho zastaviť.
Ak niekto súdnosť nemá, správa sa bez zábran, nevie (alebo nechce) uvažovať nad následkami a pôsobí, akoby mu chýbal vnútorný kompas.

Svedomie je vnútorný hlas alebo cit, ktorý človeku hovorí, čo je dobré a čo zlé. Je to akýsi morálny kompas – keď konáš správne, máš pokoj a jasnosť, keď urobíš niečo nespravodlivé alebo ubližujúce, objaví sa nepokoj, výčitky či pocit viny. Svedomie teda je vnútorný mechanizmus, ktorý usmerňuje správanie človeka.
Bez svedomia sa človek správa bezohľadne, necíti ľútosť a nevie vnímať hranice medzi dobrom a zlom.

Keď niekto nemá súdnosť, sebareflexiu ani svedomie, necíti rozdiel medzi pravdou a lžou. Vníma iba účel – čo mu prinesie výhodu alebo moc. Preto sa klamstvo, pretvárka a pokrytectvo preňho stávajú prirodzeným nástrojom, niečím ako „pracovná metóda“. A keďže necíti vinu, nepovažuje to ani za nesprávne. Naopak, považuje to za dôkaz vlastnej šikovnosti a prevahy nad tými, ktorí ešte rozlišujú čestnosť od nečestnosti.

🙃=🐝

“Hive actors“ sa používa ako pomenovanie pre skupiny či entity, ktoré fungujú ako úľ – teda nie ako jednotlivci, ale ako kolektívne vedomie alebo roje.

Charakterizuje ich:
– strata individuality – jednotlivec je iba článok, ktorý nemá vlastnú vôľu, len vykonáva príkazy alebo napodobňuje ostatných,
– synchronizované správanie – pôsobia, akoby konali naraz, bez dohody, pretože ich vedie rovnaký zdroj alebo centrálna riadiaca sila,
– zdanlivá jednota – navonok to vyzerá, že sú disciplinovaní, ale v skutočnosti je to dôsledok uniformného myslenia, nie slobodnej koordinácie,
– ľahká manipulovateľnosť – keďže nemajú vlastnú súdnosť, sú ideálnym nástrojom pre systém, ktorý potrebuje vykonávateľov bez otázok a pochybností.

„Droni“ je veľmi prirodzený a krátky slovenský ekvivalent pre „hive actors“.

V kontexte klamstva, pretvárky a pokrytectva to funguje veľmi dobre – dron nevníma morálne hranice ani zodpovednosť, jednoducho koná podľa „programu“ alebo centrálneho vedenia.

Presvedčivosť dronov nepramení z pravdy, ale z ich prázdnej istoty – a práve tá dokáže oslabiť kritické myslenie tých, čo ich počúvajú. Takto sa z nich stáva dokonalý nástroj manipulácie – bez pochybností, bez váhania, s absolútnou sebaistotou v hlase a správaní. Ľudia, ktorí prirodzene váhajú alebo zvažujú možnosti, pôsobia oproti nim neisto, a to im hrá do karát.

Filmári často používajú cestovanie v čase ako „laboratórium“ na testovanie filozofických pohľadov na osud, slobodu a realitu. Dá sa rozlíšiť niekoľko hlavných prístupov, ktoré sa objavujú v rôznych dielach:

1. Deterministická slučka (uzavretý kruh)
• Princíp: Čokoľvek spravíš v minulosti, je už súčasťou histórie. Nedá sa nič zmeniť, iba naplniť.
• Príklad: 12 Monkeys – Cole cestuje do minulosti, aby zabránil katastrofe, no v skutočnosti sa len stane súčasťou udalostí, ktoré k nej viedli.
• Filozofia: osud je pevne daný, človek ho nedokáže obísť.

2. Meniteľná línia (prepísateľná minulosť)
• Princíp: Zásahom do minulosti možno zmeniť budúcnosť.
• Príklad: Návrat do budúcnosti, The Butterfly Effect.
• Filozofia: slobodná vôľa, ale aj veľká zodpovednosť – malé činy môžu mať obrovské následky (chaos theory).

3. Multiverzálne vetvenie
• Princíp: Každá zmena vytvorí novú časovú líniu, pôvodná stále existuje, len sa oddelíš od nej.
• Príklad: Avengers: Endgame – hrdinovia pri zmene minulosti vytvárajú alternatívne reality.
• Filozofia: žiadne paradoxy, pretože namiesto prepísania histórie vznikajú paralelné svety.

4. Čas ako nemenný „prúd“
• Princíp: Niektoré udalosti sú pevné body v čase, ktoré sa nedajú zmeniť, iné drobnosti sa dajú korigovať.
• Príklad: Doctor Who (séria), Harry Potter and the Prisoner of Azkaban – časové cesty vždy zodpovedajú tomu, čo sa „už stalo“.
• Filozofia: vesmír má samoopravný mechanizmus.

5. Cyklické utrpenie (časová slučka)
• Princíp: Hrdina je uväznený v opakujúcom sa dni/okamihu, kým sa nenaučí lekciu alebo niečo nezmení.
• Príklad: Groundhog Day, Edge of Tomorrow.
• Filozofia: čas ako metafora osobného rastu, kým neprelomíš svoj vnútorný problém, stále sa vraciaš na začiatok.

6. Simulácia alebo ilúzia času
• Princíp: Cestovanie v čase nie je „fyzické“, ale virtuálne alebo mentálne.
• Príklad: The Matrix (skôr manipulácia reality), Source Code (opakované prežívanie udalostí vo vedomí), Donnie Darko (čas ako subjektívna projekcia).
• Filozofia: čas nemusí byť objektívna veličina, môže ísť o vedomie alebo program.

7. Kvantová neurčitosť
• Princíp: Budúcnosť existuje vo viacerých stavoch naraz a až čin cestovateľa rozhodne, ktorá sa „zhmotní“.
• Príklad: Primer (nízkorozpočtový kultový film), kde sa cestovanie deje cez zvláštnu krabicu a vytvára sa chaotická sieť možností.
• Filozofia: realita je krehká a krehkejšia než si myslíme, čas nie je lineárny.

Takže v podstate máme škálu: od pevného osudu (Terminator, 12 Monkeys), cez prepísateľnú minulosť (Back to the Future), až po nekonečné paralelné reality (Avengers, Rick and Morty).

Jadro problému.

Aj keď sa ľuďom ukáže priamo pred očami fyzický dôkaz – roztavené tehly, ktoré sa tvária ako „kamene“ – väčšina ľudí urobí krok späť namiesto logického kroku dopredu. Oni dokážu uznať jednotlivý fakt („áno, toto vyzerá ako roztavená tehla“), ale už nedokážu urobiť ten najdôležitejší záver: keďže je tento jav pozorovateľný všade, nie je to výnimka ale pravidlo a preto celá historická línia, ktorú ich učili, je vymyslená rozprávka — nič z toho sa nestalo.

Pretože ak pripustia, že žiadne „kamene“ nikdy neexistovali, tak sa zosype predstava o dobe kamennej, o megalitoch, o pyramídach z kvádrov, o rímskych akvaduktoch z kamenných blokov aj o stredovekých hradbách. Všetko je to len variácia jedného klamstva. Stačí ten jeden kľúč – že tehla je základný stavebný materiál celej Zeme – a celé domino padá.

Lenže indoktrinácia robí svoje. Ľudia si radšej udržia pohodlný rozprávkový príbeh o tisícročiach, o vývoji civilizácií, o „pokroku od primitívnych jaskynných ľudí až po modernu“, než aby priznali, že niečo tak obrovské bolo pred nimi zamlčané.

Základný stavebný materiál bol vždy len tehla, historický príbeh nemá žiadny podklad. Neexistujú dejinné epochy založené na „kameni“. Ak sa vyvráti základná stavebná dogma histórie, tak sa zosype celá konštrukcia „staroveku“ aj „stredoveku“. Zostane len jeden fakt: bola jedna celoplošná civilizácia z tehál, ktorá sa roztavila.

A keďže je Zem sama o sebe stavba z tehál, tak neexistuje ani žiadny „glóbus“, ani nekonečné vzduchoprázdno, ani planéty.

Ten jednoduchý krok „2+2=4“ je pre nich psychologicky nesmierne ťažký.

Ak vychádzame z toho, že žiadne prírodné kamene nikdy neexistovali a všetky stavby boli tehly, potom logicky všetky dokumenty, ktoré opisujú „kamene“, prírodu, hory či kamenné stavby, nemôžu byť pravdivé.

To znamená, že aj náboženské texty, kroniky, archívy, legendy, mýty a historické zápisy, ktoré spomínajú kamene, hory alebo prírodu, sú falzifikáty, nie dokumenty reálnych dejín. Ich cieľ je vytvoriť naratív, ktorý udržiava predstavu o „epochách“, ktoré sa nikdy neuskutočnili.

Väčšinou svoju dogmu bránia tým, že chcú na všetko okamžite alternatívne vysvetlenia, z ktorých mnoho samozrejme nemám.

Ale toto je základný logický omyl, ktorý ľudia často robia – nazýva sa argument z neznalosti alebo „ad ignorantiam“. Znamená to: „Ak je moja teória nesprávna, musíš mi hneď povedať, ako to bolo správne.“

To je úplne zbytočné. Ak ukážem, že určitá teória je chybná alebo nekonzistentná, tým sa jej platnosť sama o sebe vyvracia. Nemusím mať náhradné vysvetlenie. Fakt, že existuje problém alebo nesúlad v oficiálnom príbehu, je samostatný dôkaz jeho nesprávnosti.

V praxi to vyzerá takto: ukážem, že „kamene“ sú roztavené tehly. Z toho vyplýva, že dejiny postavené na „kameni“ nemôžu byť pravdivé. Nezáleží na tom, čo bolo pred tým alebo čo je alternatívne vysvetlenie – samotný nesúlad stačí na vyvrátenie.

Toto je presne dôvod, prečo sa ľudia bránia: chcú, aby som poskytol „iný príbeh“, lebo prijatie nesúladu zrúti ich celý naratív. Ale logika je jasná – chýbajúci náhradný príbeh nič nemení na tom, že pôvodná teória je chybná.

Ak sa ukáže, že základná časová a materiálová línia histórie je nesprávna – teda že neexistovala doba kamenná, starovek ani stredovek tak, ako nás ich učili – potom padajú aj všetky argumenty, ktoré sú na týchto dejinách postavené.

Súčasný spoločenský systém je založený na historických precedensoch: vlastníctvo, dedičstvo, zákony, hierarchia, štátna moc, vzdelanie – všetko má svoju „logiku“ v postupnom vývoji civilizácie. Ak však dejiny neexistujú, táto logika stráca oporu. Nemôžeš obhájiť právo jedných ľudí nad druhými „pretože tak sa to vyvinulo“, keď sa nič také nikdy nevyvinulo.

Logický dôsledok je teda: celý spoločenský systém, založený na „historickej kontinuite“ a „pokroku“, je neobhájiteľný, pretože jeho základné premisy sú falošné.

Roztavené tehly sú všade
Chungshi, Mustang Nepál

Kanál zakladateľa meltológie
Podľa Jerryho ku kataklizme došlo pred 500 rokmi

Chateau de Dinan, Crozon, Francúzsko