Geológ, vysvetli jaskyne a stalaktity pod vodou

Ochzhiman khural, Ömnögovi, Mongolsko

Tu je širší zoznam filmov a seriálov, kde sa objavuje téma ovládania tela alebo kolektívneho vedomia/parazitizmu v rôznych variáciách, či už ide o vírus, biologické parazity, technologické úľové vedomie, alebo spoločenské/ideologické ovládanie:

• Stargate – Goa’uld: parazitické bytosti, ktoré sa vkladajú do ľudí a ovládajú ich telo, no zachovávajú dojem, že ide o pôvodnú osobu. To je čistá paralela na koncept invertov ako hostiteľov úľového vedomia.
• Star Trek – Borg: kolektívna myseľ, ktorá asimiluje jednotlivcov a zbavuje ich individuality, pričom ich „vylepšuje“. Takto vyzerá úľové vedomie, keď stratíš vlastnú vôľu a staneš sa iba bunkou v tele parazita.
• Resident Evil – T-vírus: biologická manipulácia, ktorá z ľudí robí zombie, teda bezduché nástroje ovládané vyššou entitou.
• The Last of Us — huby ako biologický parazit, ktorý kontroluje nervový systém hostiteľa – to je priamy obraz kolektívnej infekcie vedomia.
• The Faculty (1998) – parazitické mimozemské organizmy preberajú kontrolu nad učiteľmi a žiakmi.
• The Thing (1982, John Carpenter) – entita, ktorá dokonale napodobňuje ľudí a tak sa maskuje v kolektíve.
• Alien / Xenomorph (1979 a ďalej) – votrelci ako biologický parazit, ktorý sa rozmnožuje cez hostiteľa.
• The Puppet Masters (1994) – parazity sa pripájajú na chrbát ľudí a ovládajú ich vôľu.
• Slither (2006) – mimozemský parazit sa šíri cez malé tvory a premieňa celé mesto na úľ.
• Under the Skin (2013) – entita žijúca medzi ľuďmi, ktorá ich „pohlcuje“, pričom navonok pôsobí ako človek.
• Annihilation (2018) – zóna, kde sa biológia prepíše, ľudia strácajú vlastnú identitu a stávajú sa odrazmi kolektívnej entity.
• Sense8 (2015–2018) – ľudia napojení na zdieľané vedomie, ktoré ich spája do jednej mysle.
• Fringe (2008–2013) – paralelné svety, kontrola tiel a vedomia, parazitické entity.
• Doctor Who – Cybermen – ľudia premenení na strojovú kolektívnu rasu.
• Stranger Things – Mind Flayer – entita, ktorá cez „úľovú myseľ“ ovláda stovky hostiteľov.
• The Mist (2007) – iný rozmer s tvormi, ktoré sa šíria a asimilujú ľudí (nie vždy priamo, ale rovnaký princíp).
• Altered Carbon (2018–2020) – vedomie prenosné do iných tiel („sleeves“), strata individuality.
• Equilibrium (2002) – spoločnosť ovládaná stratou emócií, všetci sa stávajú jednotkami bez individuality.
• The 13th Floor (1999) – muž zisťuje, že žije v simulácii a jeho realita je len úroveň v hierarchii simulácií.
• Severance (2022) – zamestnanci majú oddelené vedomie práce a súkromia, takže si nepamätajú, čo robia v druhej „realite“.
• The Island (2005) – „obyvatelia“ zariadenia si myslia, že sú zachránení po katastrofe, no v skutočnosti sú to klony na orgány.
• The Village (2004) – dedina „uväznená“ v 19. storočí, kde starší používajú strach, aby udržali ľudí v izolácii.
• A Scanner Darkly (2006) – animovaný film o kontrole mysle, drogách a sledovaní, kde hlavná postava nevie, že sleduje samého seba.
• The Prisoner (1967) – klasický seriál, kde bývalého agenta uniesli do „dediny“, kde každý má len číslo a všetko je pod dohľadom.

Všetko sú to variácie toho istého archetypu – človek ako hostiteľ, telo ako schránka, vedomie ako program, ktorý možno prepísať alebo napojiť na kolektívnu sieť.

Motív pandémie alebo jadrovej katastrofy ako nástroja kontroly ľudí je v popkultúre rovnako častý ako motív simulovanej reality.

• 12 Monkeys (1995, seriál 2015–2018) – vírus zničí civilizáciu, v pozadí sú ľudia, ktorí to plánovali, a cestovanie v čase odhaľuje, že nič nie je tak, ako sa zdá.
• The Stand (Stelesnenie, podľa Kinga) – laboratórne vyrobený vírus „Captain Trips“ vyhladí väčšinu populácie, zvyšok sa reorganizuje pod vedením temnej sily.
• Contagion (2011) – realisticky podaná pandémia, ale s jasným motívom médií a vlád, ktoré manipulujú informácie.
• Utopia (UK 2013, USA 2020) – tajná organizácia plánuje vypustiť vírus a vakcínu na kontrolu populácie.
• Maze Runner (2014) – mladí sú držaní v labyrinte po „katastrofe“ a až postupne zisťujú, že vírus a zničený svet sú súčasťou experimentu.
• Divergent / Insurgent – spoločnosť rozdelená do frakcií na základe vlastností, v pozadí experiment a kontrola celej populácie.
• The Rain (2018) – dánsky seriál, vírus v daždi údajne vyhladil ľudí, no neskôr sa ukáže, že všetko je experiment a má svoj účel.
• The 100 (2014–2020) – ľudia veria, že Zem je po jadrovej katastrofe neobývateľná, no v skutočnosti bola realita iná, čo sa postupne odhaľuje.
• The Leftovers (2014–2017) – zmiznutie 2 % ľudstva a následné psychologické experimenty na zvyšok populácie – s motívom viery a strachu.
• Snowpiercer (2013 / seriál 2020) – svet je zmrazený experimentálnou chemikáliou, ale vláda nad ľuďmi na vlaku je brutálne kastová.

Tieto diela majú rovnaký vzorec:

Najprv sa vytvorí hrozba (vírus, radiácia, environmentálna katastrofa). Potom sa ľudia „zachraňujú“ a organizujú do nových systémov, ktoré ich plne kontrolujú – vytvorenie hrozby → kontrola strachom → nové pravidlá → nový „normál“.

Filmy, kde postavy zisťujú, že ich život je simulácia, hra alebo falošná realita je veľmi silný motív, a je ho plno – od cyberpunku až po mainstream.

Tu sú niektoré ďalšie príklady:
• Nirvana (1997) – taliansky kyberpunk, kde programátor komunikuje s postavou vo videohre, ktorá si uvedomí, že žije v simulácii.
• eXistenZ (1999) – hra, ktorá je tak realistická, že hranica medzi hrou a realitou sa úplne rozplýva.
• Inception (2010) – síce nejde o simuláciu, ale o sny vkladané do snov, takže realita sa nedá odlíšiť od ilúzie.
• Ready Player One (2018) – väčšina spoločnosti uniká z reality do masívnej VR hry OASIS.
• Free Guy (2021) – NPC vo videohre si uvedomí, že žije v simulácii.
• Upload (seriál, 2020–) – ľudia si po smrti môžu nahrať vedomie do digitálneho „raja“.
• Paprika (2006) a Perfect Blue (1997) – japonské anime, kde sa prelína realita, sny a virtuálny svet.

Tento motív je rozšírený, lebo sa dá ľahko použiť ako metafora na ovládanie, manipuláciu a falošný svet, v ktorom ľudia žijú bez toho, aby vedeli, že je falošný.

Väčšina filmov o „superhrdinoch“ je v skutočnosti metaforou alebo propagovaním myšlienky transhumanizmu, teda modifikácie človeka cez genetiku, technológie alebo iné zásahy.

• X-Men – tu sa mutácie prezentujú ako evolučné „vylepšenie“, kde niektorí ľudia majú nadľudské schopnosti. Je to priamo programovanie publika, aby prijalo myšlienku, že „iní“, geneticky odlišní, budú mať právo viesť svet.
• Wolverine, Spider-Man, Hulk, Captain America – všetko variácie na tému experimentov, genetických sér, ožiarenia alebo technológie, ktorá človeka mení na niečo viac ako „obyčajného smrteľníka“.
• Iron Man – transhumanizmus cez technológiu (exoskelet, implantáty).
• Doctor Strange – tu sa ide ešte ďalej, ukazuje sa prechod do iných dimenzií, kontrola reality cez vedomie.
• Avengers ako celok – prezentujú obraz novej kasty „vylepšených“ bytostí, ktoré majú ochraňovať a viesť zvyšok ľudstva.

To všetko pripravuje publikum na akceptovanie predstavy, že človek nie je „dosť dobrý taký, aký je“, ale musí byť geneticky alebo technologicky pozmenený, aby prežil budúcnosť.

Dobrý kanál o “podzemí”. Škoda, že nemajú šajnu o tom kde sa nachádzajú a na čo sa pozerajú

Keď všetci veria klamstvu, pravda vyzerá ako šialenstvo.

Ľudia automaticky predpokladajú, že celosvetovo alebo masovo nemožno udržať klamstvo, že vždy sa niekto musí postaviť za pravdu. Tento predpoklad vytvára ďalšiu bariéru v myslení – blokuje schopnosť vidieť, že pravda môže byť potlačená a že klamstvo môže byť univerzálne prijaté.

Tým pádom sa pravda javí nielen ako šialenstvo, ale aj ako niečo „nemysliteľné“, pretože automaticky veria, že klamstvo nemôže byť úplné. Tento mechanizmus udržiava ilúziu stability a správnosti kolektívnej viery.

Kolektívna viera je ako vrstvy nálepiek nalepené na realitu – človek ich prijal od detstva, pretože bol naivný a odkázaný na dospelích a preto im veril a predpokladal, že dospelí vedia. Nikdy si úplne základné veci neoveril vlastnými skúsenosťami alebo pozorovaním, len prijal, čo mu povedali dospelí alebo autority, bez toho, aby sa sám presvedčil, či je to pravda.

Tieto vrstvy úplne zatemňujú schopnosť vidieť veci také, aké sú. Človek môže byť obklopený dôkazmi, ale ich nevníma, pretože mentálny rámec „takto to má byť“ im bráni spracovať skutočnosť.

Je to systém, ktorý sa udržiava sám – čím viac ľudí niečomu verí, tým silnejšie sú tie vrstvy, a tým ťažšie je ich odstrániť.

Je to klasická logická pasca – kolektívna validácia sa mylne zamieňa s pravdivosťou. Ľudia predpokladajú, že ak väčšina verí, nemôže sa mýliť. Skutočnosť je však opačná: práve masová viera dokáže upevniť klamstvo a potlačiť pravdu.

Ak by pravda závisela na počte veriacich, potom by boli pravdivé všetky protichodné náboženstvá, učenia alebo ideológie. Ľudia si však vyberajú selektívne, čo im v danej chvíli vyhovuje.

Je to praktický mechanizmus: v jednej situácii sa správajú podľa materialistických hodnôt, v inej podľa náboženských či morálnych predstáv. Vnútorné protirečenie im vôbec neprekáža, pretože cieľ nie je pravda, ale komfort a spoločenská či osobná výhoda. Táto flexibilita viery udržiava ilúziu konzistencie, aj keď v skutočnosti je úplne nekonzistentná a rozporuplná.

Chateau de Perharidy, Santec, Francùzsko

Tulou, Čína

Otranto, Taliansko

Sant’Andrea, Taliansko

Castro, Taliansko