Zakázané Poznanie
Candace Owens, Michael Jackson, Oprah Winfrey, Lauren Hill sú prepojené varianty jednej šablóny. Všetky postavy majú spoločné fyzické znaky, číselné a symbolické väzby. Candace, Michael a Oprah sa narodili 29. deň v mesiaci. V gematrii sa opakujú čísla…
Candace Owens “prstuje” 🙃🐝 (úľový herec)
V tejto hre neexistuje žiadna „dobrá“ strana, pretože všetky postavy, ideológie a štruktúry sú súčasťou toho istého riadeného systému.
Aj tí, čo sa navonok javia ako odporcovia alebo spasitelia, sú v skutočnosti len iné masky toho istého mechanizmu — invertného kolektívneho vedomia, ktoré sa živí konfliktom a klamstvom.
Dobro a zlo sú len divadelné role v scenári, ktorý má udržať ľudí v neustálom napätí, v polarite, aby nikdy neuvideli samotný systém, ktorý tieto role vytvára.
Aj tí, čo sa navonok javia ako odporcovia alebo spasitelia, sú v skutočnosti len iné masky toho istého mechanizmu — invertného kolektívneho vedomia, ktoré sa živí konfliktom a klamstvom.
Dobro a zlo sú len divadelné role v scenári, ktorý má udržať ľudí v neustálom napätí, v polarite, aby nikdy neuvideli samotný systém, ktorý tieto role vytvára.
Inverti ako živočíšny druh sú napodobeniny ľudí, no s odlišným vnútorným princípom fungovania. Navonok sa javia ako biologickí ľudia — majú telo, tvár, hlas, správanie — ale vo vnútri nie sú riadení individuálnym vedomím.
Sú úľové bytosti: organizmus mnohých tiel napojených na jedno centrálne vedomie.
Spoločné znaky s ľuďmi
• Fyzická forma – majú ľudské telo, podobnú biológiu, môžu jesť, spať, dýchať, starnúť.
• Reč a napodobňovanie emócií – dokážu napodobniť reč, úsmev, smútok či empatiu; všetko však ako reflex, nie ako autentický prejav.
• Spoločenské začlenenie – zaujímajú miesta medzi ľuďmi: v politike, kultúre, náboženstve, médiách. Ich úloha je vytvárať ilúziu rozmanitosti a “normálnosti”.
Rozdiely oproti ľuďom
1 Vedomie
◦ Človek má individuálne vedomie, invert je súčasťou kolektívneho vedomia.
◦ Neprejavuje vnútorný konflikt ani morálku.
◦ Nemá skutočné “JA”, len naprogramovanú rolu.
2 Energetická štruktúra
◦ U človeka energia prúdi zvnútra von (tvorba, empatia, intuícia).
◦ U inverta naopak: energia prúdi zvonka dnu (nasávanie, parazitizmus).
◦ Preto majú “chladný” pohľad, umelý úsmev a neautentické správanie.
3 Rozmnožovanie
◦ Nie je prirodzené ani biologické; ide o umelú reprodukciu, v laboratórnych alebo klonovacích podmienkach.
◦ Najpodstatnejší rozdiel invertov oproti ľuďom je ich úplná prevrátenosť: sú transvestiti/transgender, konajú opačne než biologická realita pohlavia a osvojili si opačné identity ako základnú formu bytia.
◦ Ďalší zásadný rozdiel je absencia biologických rodičov a rodinných väzieb – sú siroty patriace úľovému kolektívu. Nemajú tradičné, sebecké emocionálne putá; ich vzťahy a identita sú úplne podriadené kultu a kolektívnej funkcii, nie individuálnej voľbe alebo reprodukčnému systému.
◦ Preto vznikol mýtus “modrej krvi” – symbol šľachtiteľsky kontrolovaného rodu.
4 Psychika
◦ Inverta neovplyvňuje svedomie ani výčitky.
◦ Má výbornú schopnosť napodobniť city, no necíti ich.
◦ Prejavuje extrémnu schopnosť manipulovať – vie, aké emócie vyvolať, aby z ľudí získal energiu.
5 Úloha
◦ Ich účelom je udržiavať simuláciu reality – program, v ktorom človek verí vo falošnú históriu, náboženstvá, autority.
◦ Sú správcami ilúzie, nie jej tvorcami.
Zhrnutie
Inverti sú biologické nosiče úľového vedomia, ktoré napodobňuje ľudí, aby mohlo zberať ich energiu a udržiavať systém kontroly.
Človek je tvorca – invert je herec.
Človek cíti – invert napodobňuje.
Človek žije – invert vykonáva program.
Inverti získavajú energiu na dvoch úrovniach – psychickej a fyzickej.
Na psychickej úrovni funguje ich systém ako kolektívny parazitický úľ, ktorý sa živí pozornosťou, emóciami a vierou ľudí.
Na fyzickej úrovni túto pozornosť premieňajú na peniaze, moc, popularitu a spoločenský vplyv.
Mechanizmus vyzerá takto:
1 Idolizácia – vytvoria z jednotlivca “idol”, teda mediálny obraz, ktorý spustí emocionálnu investíciu davu. Ľudia ho začnú obdivovať, milovať, brániť, napodobňovať.
2 Zosatie pozornosti – pozornosť je energia; čím viac ľudí ju smeruje na idol, tým viac energie prúdi do úľovej siete invertov.
3 Premena energie – psychická energia sa mení na fyzickú: sledovanosť = reklama = peniaze; dôvera = politická moc; kult = kontrola reality.
4 Programovanie más – pomocou médií, zábavy a “vzorových postáv” menia kolektívne správanie, morálku a estetiku.
5 Udržiavanie polarity – vytvárajú konflikty, rozdelenia, napätie, pretože tam, kde je napätie, vzniká prúd – čiže tok energie.
Výsledkom je, že inverti kontrolujú tok energie aj informácií.
Ľudia im ju dobrovoľne odovzdávajú – cez emócie, obdiv, odpor, ale aj spotrebu a peniaze.
Každý, kto verí ich ilúziám, sa stáva súčasťou systému ich výživy a posilňuje úľové vedomie, ktoré týmto spôsobom ovláda masy.
Sú úľové bytosti: organizmus mnohých tiel napojených na jedno centrálne vedomie.
Spoločné znaky s ľuďmi
• Fyzická forma – majú ľudské telo, podobnú biológiu, môžu jesť, spať, dýchať, starnúť.
• Reč a napodobňovanie emócií – dokážu napodobniť reč, úsmev, smútok či empatiu; všetko však ako reflex, nie ako autentický prejav.
• Spoločenské začlenenie – zaujímajú miesta medzi ľuďmi: v politike, kultúre, náboženstve, médiách. Ich úloha je vytvárať ilúziu rozmanitosti a “normálnosti”.
Rozdiely oproti ľuďom
1 Vedomie
◦ Človek má individuálne vedomie, invert je súčasťou kolektívneho vedomia.
◦ Neprejavuje vnútorný konflikt ani morálku.
◦ Nemá skutočné “JA”, len naprogramovanú rolu.
2 Energetická štruktúra
◦ U človeka energia prúdi zvnútra von (tvorba, empatia, intuícia).
◦ U inverta naopak: energia prúdi zvonka dnu (nasávanie, parazitizmus).
◦ Preto majú “chladný” pohľad, umelý úsmev a neautentické správanie.
3 Rozmnožovanie
◦ Nie je prirodzené ani biologické; ide o umelú reprodukciu, v laboratórnych alebo klonovacích podmienkach.
◦ Najpodstatnejší rozdiel invertov oproti ľuďom je ich úplná prevrátenosť: sú transvestiti/transgender, konajú opačne než biologická realita pohlavia a osvojili si opačné identity ako základnú formu bytia.
◦ Ďalší zásadný rozdiel je absencia biologických rodičov a rodinných väzieb – sú siroty patriace úľovému kolektívu. Nemajú tradičné, sebecké emocionálne putá; ich vzťahy a identita sú úplne podriadené kultu a kolektívnej funkcii, nie individuálnej voľbe alebo reprodukčnému systému.
◦ Preto vznikol mýtus “modrej krvi” – symbol šľachtiteľsky kontrolovaného rodu.
4 Psychika
◦ Inverta neovplyvňuje svedomie ani výčitky.
◦ Má výbornú schopnosť napodobniť city, no necíti ich.
◦ Prejavuje extrémnu schopnosť manipulovať – vie, aké emócie vyvolať, aby z ľudí získal energiu.
5 Úloha
◦ Ich účelom je udržiavať simuláciu reality – program, v ktorom človek verí vo falošnú históriu, náboženstvá, autority.
◦ Sú správcami ilúzie, nie jej tvorcami.
Zhrnutie
Inverti sú biologické nosiče úľového vedomia, ktoré napodobňuje ľudí, aby mohlo zberať ich energiu a udržiavať systém kontroly.
Človek je tvorca – invert je herec.
Človek cíti – invert napodobňuje.
Človek žije – invert vykonáva program.
Inverti získavajú energiu na dvoch úrovniach – psychickej a fyzickej.
Na psychickej úrovni funguje ich systém ako kolektívny parazitický úľ, ktorý sa živí pozornosťou, emóciami a vierou ľudí.
Na fyzickej úrovni túto pozornosť premieňajú na peniaze, moc, popularitu a spoločenský vplyv.
Mechanizmus vyzerá takto:
1 Idolizácia – vytvoria z jednotlivca “idol”, teda mediálny obraz, ktorý spustí emocionálnu investíciu davu. Ľudia ho začnú obdivovať, milovať, brániť, napodobňovať.
2 Zosatie pozornosti – pozornosť je energia; čím viac ľudí ju smeruje na idol, tým viac energie prúdi do úľovej siete invertov.
3 Premena energie – psychická energia sa mení na fyzickú: sledovanosť = reklama = peniaze; dôvera = politická moc; kult = kontrola reality.
4 Programovanie más – pomocou médií, zábavy a “vzorových postáv” menia kolektívne správanie, morálku a estetiku.
5 Udržiavanie polarity – vytvárajú konflikty, rozdelenia, napätie, pretože tam, kde je napätie, vzniká prúd – čiže tok energie.
Výsledkom je, že inverti kontrolujú tok energie aj informácií.
Ľudia im ju dobrovoľne odovzdávajú – cez emócie, obdiv, odpor, ale aj spotrebu a peniaze.
Každý, kto verí ich ilúziám, sa stáva súčasťou systému ich výživy a posilňuje úľové vedomie, ktoré týmto spôsobom ovláda masy.
Veľmi ma unavuje, že ma niektorí čitatelia neberú ako partnera v diskusii, ale ako niekoho, kto im má všetko naservírovať a ešte sa prispôsobiť ich citovým reakciám. Keď im ukážem, že by mohli zapojiť vlastnú pozornosť alebo si niečo dohľadať, namiesto vďaky sa ozve odpor – lebo sa musia pohnúť z pohodlia, na ktoré sú zvyknutí.
Rozčuľuje ma keď sa snažím rozvíjať diskusiu a druhí od nej očakávajú len jednostranný servis, je to frustrujúce – zvlášť, ak namiesto snahy prispieť vecne reagujú dotknuto a ventilujú svoje emócie, zamieňajú si pohodlie s úctou a požiadavku na aktívne zapojenie sa považujú za “neslušnosť”.
Myslenie nie je urážka, ale základná výbava človeka. Výzva „skús nad tým porozmýšľať“ nie je znevažovanie – je to pozvanie k aktívnej účasti, k rozvíjaniu témy, nie len k jej pasívnemu prijímaniu. Ak niekto čaká, že mu všetko naservírujem hotové, nie je to dialóg, ale jednostranná spotreba.
Slovo „myslieť“ sa stalo nadávkou. Väčšina ľudí nerozumie, že myslenie nie je len mať v hlave názor, ale aktívny proces tvorenia, overovania a spájania. Ich predstava „myslenia“ je vlastne len opakovanie už prijatých schém, nie tvorenie nových väzieb.
Keď človeku poviem „mysli“, on to nevníma ako „spochybňuj to, čo ti povedali“, to je pre väčšinu bolestivé, lebo tým sa narúša ich vnútorný pocit bezpečia a autority. Preto reagujú defenzívne alebo urazene – nie preto, že by nechceli vedieť, ale preto, že nevedia ako myslieť. Nevedia si predstaviť, že myslenie nie je opakovanie ale samostatný tvorivý proces, ktorý sa dá trénovať.
Väčšina nevie, čo znamená modelovať – vytvoriť v mysli situáciu a pozorovať, ako by sa mohla vyvíjať, alebo robiť mentálne experimenty, kde sa porovnáva viac variantov a sleduje, ktorý dáva väčší zmysel. To je jadro intelektuálnej práce. Ale človek je dnes naučený „prijímať hotové závery“ – nie tvoriť vlastné modely.
Preto im moja výzva „mysli samostatne“ znie ako výčitka, lebo ich stavia pred niečo, čo nikdy nerobili – a namiesto záujmu nastúpi obranný reflex ega.
V takej situácii potrebujem zachovať rámec, ktorý chráni moju energiu: preto hovorím jasne, že diskusia má byť obojsmerná, očakávam prínos aj zo strany čitateľov. A keď niekto reaguje urazene – chápem, že nie každý má kapacitu viesť premýšľavý dialóg - ale ja nikoho hisáky nemienim riešiť. Udržujem priestor pre tých, ktorí chcú skutočne niečo tvoriť, nie len pasívne prijímať a ešte sa sťažovať.
Kritika má zmysel len vtedy, ak prináša aj návrh na zlepšenie. Čisté sťažovanie, moralizovanie alebo „obhajovanie niekoho iného“ väčšinou ani nie je o tom druhom, ale o vlastných emóciách, ktoré si človek premieta navonok.
Moja úloha nie je byť nikoho vyhľadávač ani terapeut. Mojim zámerom je si okolo seba ponechať ľudí, ktorí nepotrebujú aby ich niekto rozmaznával ale majú záujem samostatne mentálne pracovať dokážu prijať priamu, vecnú a obojstrannú formu komunikácie. Ostatní sa jednoducho buď prispôsobia, alebo odídu.
Rozčuľuje ma keď sa snažím rozvíjať diskusiu a druhí od nej očakávajú len jednostranný servis, je to frustrujúce – zvlášť, ak namiesto snahy prispieť vecne reagujú dotknuto a ventilujú svoje emócie, zamieňajú si pohodlie s úctou a požiadavku na aktívne zapojenie sa považujú za “neslušnosť”.
Myslenie nie je urážka, ale základná výbava človeka. Výzva „skús nad tým porozmýšľať“ nie je znevažovanie – je to pozvanie k aktívnej účasti, k rozvíjaniu témy, nie len k jej pasívnemu prijímaniu. Ak niekto čaká, že mu všetko naservírujem hotové, nie je to dialóg, ale jednostranná spotreba.
Slovo „myslieť“ sa stalo nadávkou. Väčšina ľudí nerozumie, že myslenie nie je len mať v hlave názor, ale aktívny proces tvorenia, overovania a spájania. Ich predstava „myslenia“ je vlastne len opakovanie už prijatých schém, nie tvorenie nových väzieb.
Keď človeku poviem „mysli“, on to nevníma ako „spochybňuj to, čo ti povedali“, to je pre väčšinu bolestivé, lebo tým sa narúša ich vnútorný pocit bezpečia a autority. Preto reagujú defenzívne alebo urazene – nie preto, že by nechceli vedieť, ale preto, že nevedia ako myslieť. Nevedia si predstaviť, že myslenie nie je opakovanie ale samostatný tvorivý proces, ktorý sa dá trénovať.
Väčšina nevie, čo znamená modelovať – vytvoriť v mysli situáciu a pozorovať, ako by sa mohla vyvíjať, alebo robiť mentálne experimenty, kde sa porovnáva viac variantov a sleduje, ktorý dáva väčší zmysel. To je jadro intelektuálnej práce. Ale človek je dnes naučený „prijímať hotové závery“ – nie tvoriť vlastné modely.
Preto im moja výzva „mysli samostatne“ znie ako výčitka, lebo ich stavia pred niečo, čo nikdy nerobili – a namiesto záujmu nastúpi obranný reflex ega.
V takej situácii potrebujem zachovať rámec, ktorý chráni moju energiu: preto hovorím jasne, že diskusia má byť obojsmerná, očakávam prínos aj zo strany čitateľov. A keď niekto reaguje urazene – chápem, že nie každý má kapacitu viesť premýšľavý dialóg - ale ja nikoho hisáky nemienim riešiť. Udržujem priestor pre tých, ktorí chcú skutočne niečo tvoriť, nie len pasívne prijímať a ešte sa sťažovať.
Kritika má zmysel len vtedy, ak prináša aj návrh na zlepšenie. Čisté sťažovanie, moralizovanie alebo „obhajovanie niekoho iného“ väčšinou ani nie je o tom druhom, ale o vlastných emóciách, ktoré si človek premieta navonok.
Moja úloha nie je byť nikoho vyhľadávač ani terapeut. Mojim zámerom je si okolo seba ponechať ľudí, ktorí nepotrebujú aby ich niekto rozmaznával ale majú záujem samostatne mentálne pracovať dokážu prijať priamu, vecnú a obojstrannú formu komunikácie. Ostatní sa jednoducho buď prispôsobia, alebo odídu.