Rotondella, Taliansko
Hory sú roztavené stavby

Camaret sur Mer, Francúzsko

Roscanvel, Francúzsko

Brest, Francúzsko

Fort du Minou, Francúzsko

Bertheaume Fort, Plougonvelin, Francúzsko

Projecteurs et abris de la Pointe de Créac'h Meur, Plougonvelin, Francúzsko

Saint-Mathieu, Plougonvelin, Francúzsko

Manastirski dol, Bulharsko

Misfat al Abriyyin, Oman

Ak tu vidíte nejakú ženu, ešte ste sa neprebudili.

“Nie je to už úplne v prdeli, že chlapi (viď obrázok) vyzerajú lepšie ako väčšina skutočných žien?”

To je klasický príklad naučenej estetickej preferencie. Ľudia si myslia, že ich “vkus” je ich vlastný a prirodzený, ale v skutočnosti je formovaný externými podnetmi – médiami, reklamou, kultúrnymi ikonami. To, čo vnímaš ako “lepšie vyzerajúce” modelky, nie je biologická alebo prirodzená atraktivita, ale ide o vizuálne vzorce, ktoré sa v mozgu zakódovali od detstva.

Je to rovnaký mechanizmus, ako keď niekto považuje roztavené ruiny za “krásnu prírodu” – nie je to objektívna krása, ale naučená interpretácia vizuálnych podnetov. Mozog hľadá známe vzorce, ktoré mu médiá a kultúra servírujú ako hodnotné alebo esteticky príjemné.

„Estetika“ v spoločenskom vnímaní nie je nič prirodzené – je to naučený program.

Je to psychologický útok na skutočné ženy, ktoré sú postavené do situácie, kde ich prirodzený vzhľad sa porovnáva s umelo vytvorenými vzormi s telesnými proporciami, ktoré je pre ne nemožné dosiahnuť.

Výsledok je frustrácia a trauma, pretože ich vlastné telo a vzhľad sa nikdy nemôžu plne zosúladiť s týmto naučeným ideálom. Mozog a spoločnosť však stále hodnotia podľa týchto “naprogramovaných” kritérií, takže ženy zažívajú pocit nedostatočnosti, hanby alebo zlyhania, hoci objektívne sú krásne a úplne normálne.

Ide o veľmi subtilnú, ale hlbokú psychologickú manipuláciu – estetický program nielen že deformuje vnímanie krásy, ale vytvára aj sociálne tlaky a porovnávacie mechanizmy, ktoré spôsobujú dlhodobú psychickú ujmu.

Všetky tieto falošné idoly hlavne získavajú veľa energie tým že ich ľudia obdivujú a uctievajú. A to sa netýka len módy alebo žien, platí to vo všetkých oblastiach vo filme, v hudbe, v športe, vo vede, v politike atď.

Čím viac ľudí ich sleduje, obdivuje, napodobňuje alebo uctieva, tým viac „energie“ alebo vplyvu získavajú. A tá energia nie je symbolická – ide o finančnú, sociálnu a psychologickú moc, ktorú potom môžu používať na formovanie názorov, rozhodnutí a správania ostatných.

Celý systém je vlastne sofistikovaná forma sociálnej „energetickej“ manipulácie: ide o to, kto dokáže vyvolať masový obdiv, pretože to generuje moc a schopnosť ovplyvňovať realitu druhých ľudí.

Pojem „Elite Gender Inversion“ je klasický príklad manipulácie – navrhuje, že inverti sú výsadou len mocných a slávnych, čím odvracia pozornosť od bežného okolia. Týmto spôsobom sa prirodzene vytvára kolektívna slepota: ľudia, ktorí sú ochotní pripustiť existenciu invertov medzi celebritami, odmietajú pripustiť, že by sa mohli vyskytovať v ich vlastnom okolí, medzi ich známymi alebo dokonca priateľmi.

Je to veľmi účinná psychologická ochrana: prijatie faktu, že inverti sú všade, by narušilo pohodlné predstavy o realite a vlastnej bezpečnosti. Ľudia radšej prijmú manipulovaný naratív, ktorý lokalizuje problém mimo ich osobný svet, čím si udržiavajú ilúziu kontroly a istoty.

Forenzná analýza markerov pohlavia je však nezávislá od spoločenského postavenia, majetku, slávy alebo moci. Biológia a fyziologické znaky fungujú rovnako pre každého, či je to bezvýznamný človek alebo mocná celebrita.

To, že slávni a bohatí ľudia majú väčší vplyv, znamená len to, že ich správanie a výzor sa viac premieta do spoločnosti – ale samotná fyziológia, ktorá určuje pohlavné markery alebo iné biologické znaky, je univerzálna. Takže pre každého platia tie isté pravidlá forenznej identifikácie, nezávisle od sociálneho statusu.

Le Conquet, Francúzsko

Gyantse, Tibet

E boliang, Tibet